FF-Predlzeny vykend 1...čast!!

19. července 2007 v 21:34 | Anjelik
Sme na ceste za mojou babkou a dedkom, ktorý bývajú neďaleko Štúrova. Cesta je nudná ale aspoň že mám nové Bravo, s nádherným plagátom, z ktorého sa na mňa usmieva Bill. Pomyslela som si : " Ach, keby som ťa mohla mať aspoň na jeden deň, dva. Viac nie." Zrazu cítim, ako naše auto zrýchľuje. Pozriem sa a akurát vchádzame na diaľnicu, ktorá začína za Žiarom nad Hronom. Na chvíľu odložím svoje Bravo a sledujem diaľnicu, lebo tade zvyknú chodiť super autá. Autá milujem! Ale Billa viacej!!! Zrazu pred nami vidím čierne auto..nemecká značka..no proste v takom akom chodia tokiáci. Pomaly ho doháňame a pokúšame sa ho predbehnúť. Veľmi mi búcha srdce a modlím sa, aby tam bol Bill. Ale nebol. Boli to nejaký starčeovia na vílete na Slovensku. O pár minút vidím zase podobné auto, ale už si ho nevšímam, lebo určite sú to ďalší turisti....čo by tu TH robili. Pohodlne si sadnem a čakám, kým ho predbehneme. Akurát, keď sa vyrovnávame s tým autom, zo zvedavosti pomaly otočím hlavu a skoro som zinfarktovala. Áááááá!!!" mama: Čo sa deje?" "Biiiiiiill.........Biiiiiiiiiilllllll!!!!!!!!!" a začala som aj vyklopkávať na okno. Zrazu sa pozrel. Ja som sa trošku ukľudnila, usmiala som sa a zakývala. A k tomu som poslala vzdušnú pusu. On sa na mňa usmial, zakýval mi a povedal niečo šoférovi. Naznačil mi, že na najbližšej zastávke zastavia. Bola som úplne rozklepaná z toho, že čo s bude diať keď sa s nimi stretnem. Potom sme sa z autom zaradili za nich a šli sme za nimi. Po chvíli začali spomaľovať. Ja som bola taká nervózna až mi išlo srdce z hrude vybehnúť ale zároveň som sa aj veľmi tešila. Zrazu sme zastavili. Rýchlo som vybehla z auta a bežala som ku nim. Oni už boli vystúpený a ako som tak dobehla k Billovi, chcela som ho objať ale myseľ, tak som ruky zložila dole a sklopila zrak a hneď som ho vrátila do pôvodnej polohy. Bill: "Ahoj, prečo si zastavila?, nechcela si ma objať?" "No to hej..." "Len do toho...môžeš." "Naozaj???" A hodila som sa mi okolo krku. Potom som objala aj Toma a pozdravila ostatných. "Ako sa voláš?" "Susy" Popri tom si ma ostatný členovia obzerali od hlavy po päty a prikyvovali v takom zmysle "Hmmm to je kus" xD Ja:" Čo vlastne robíte na Slovensku?", povedala som ešte trochu trhavou nemčinou. "My len prechádzame cez SK, ideme do Budapešti cez Štúrovo" "Naozaj? Aj ja idem ale do jednej dediny neďaleko Štúrova" "Vieš čo..ak by si mohla, či by si nemohla ísť po Štúrovo s nami." "Naozaj? Môžem? Super!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.