Nikdy nevieš, čo sa stane... 1. časť

19. července 2007 v 23:01 | zani-bani
Moja 1. FF :) Má nad 80 dielov, ale ešte nieje dokončená:P

Konečne som bola vonku s bratmi. Bill mi celý čas hovoril, že cíti, že sa niečo stane. "Neboj. To máš len zlý pocit," hovorila som mu. "Asi máš pravdu." "No, by si mi skúsil povedať, že nie," srandovala som. Bill sa usmial. Bola som zatiaľ s bratmi Tomom a Billom. Čakali sme na môjho chlapca Gustava, moju super kamošku Mišku a na Georga. Bill zatiaľ rozmýšľal, čo si zajtra zoberie na natáčanie klipu Der Letzte Tag. Tom už to vedel dávno. Vlastne som mu to viac-menej vybrala ja. Konečne prišla Miška s Georgom. Hodila som Tomovi okolo krku a pobozkali sa. "Kde je Gustav?" opýtala som sa Georga. "O chvíľu príde. Prišla mu sestra, doniesla mu nejaké nové tričká." "Aha, jasne. Zabudla som, že má dnes prísť." Vlastne som ju už dlho nevidela. Mohla by som ju ísť pozrieť. Ale dnes sa mi nechce. Bill ma šťuchol do boku, a pošepkal mi: "Ide ti frajer." Usmial sa a ja som sa otočila smerom kde prichádzal Gustík. Išla som pár krokov dopredu. Mal na sebe nové tričko. Bolo čierne a na hrudi bola lebka. Keď bol pri mne objali sme sa a dal mi krásny dlhý bozk. "Ľúbim ťa," pošepkal mi. "Aj ja teba," odpovedala som mu. Celý týždeň som ho nevidela, ale teraz, keď sú prázdniny, budeme ja a Miška chodiť na turné s nimi. Bude to paráda byť na každom koncerte. "Ideme?" opýtal sa Bill. "Jasne," povedala Miška. S Miškou sme snívali o tom, že si raz aj my založíme kapelu, alebo budeme spievať ako duo. Jednoducho sen. Dorazili sme na pláž, a sadli sme si okolo stolíka. Objednali sme si kolu. Bill vytiahol z vrecka cigarety. "To nech ťa ani nenapadne!" okríkla som ho. Bolo mi to hrozne ľúto. Pozrel na mňa svojimi hnedými očkami. "Len jednu.." "Ani jednu. Daj mi ich." Nechcel mi ich dať, tak som mu ich vzala nasilu. Ostal dosť prekvapený. "Poď o mnou, prosím," povedala som Gustavovi. Gusto vstal a odišli sme za budovu ku košom. Otvorila som balíček s 10 cigaretami a jednu za druhou som ich lámala a hádzala do koša. "Bill bude asi nehnevaný," povedal. "Tak nech bude. Nech je rád. Je to pre jeho zdravie," povedala som mu. "To je pravda," odpovedal. Keď sme za nimi prišli, kolu sme už mali sa stole. Napila som sa a po chrbte mi prešli zimomriavky. "Ďakujem," povedal Bill. "To malo znieť ironicky?" opýtala som sa ho. "Nie. Si prvá, čo to urobila. Som kretén." "Keď myslíš." Neviem prečo sa Bill cítil tak blbo, ale už aj ja som mala taký pocit. Ako keby sa malo stať niečo veľmi zlé. Z oka sa mi spustila slza. "Čo ti je?" opýtal sa ma Gustav. "Neviem. Bill mal dnes taký zvláštny pocit. Teraz ho mám ja.," odpovedala som. Gustav ma tuho objal a pohladkal po vlasoch. Chcela som plakať. Ale neplakala som. V tom sa to stalo. Na Billa sadol komár. Preľakla som sa. "Bill!!! Pozor! Sedí na tebe komár! Na pravej ruke!" vykríkla Miška. Georg ho pohotovo zabil. Všetci sme ostali sedieť a skoro sme nedýchali. Bolo to také tesné. Už len to pomyslenie, že by dostal zase alergickú reakciu... "Poďme ku nám," navrhol Tom. Všetci sme nemo súhlasili, dopili kolu a pobrali sme sa ku nám. Cestou sme rozoberali, čo budeme robiť. No ja som mala myšlienky úplne inde. Ešte stále som sa cítila tak zle. Gustav sa obzrel a povedal: "Pridajme. Ide sem asi 30 dievčat s plagátmi v rukách." Zrýchlili sme a stalo sa to, čo sa nemalo. Pošmykla som sa, ani neviem na čom a spadla som na zem. Gustav sa ma snažil zachytiť, ale nepodarilo sa. Dopadla som na zem. Silno som si udrela hlavu a počula som pípanie v ušiach. "Och nie! Máš rozbitú hlavu! Silno krvácaš!" vykríkla Miška. Zavrela som oči a čakala som. Onedlho som slabšie vnímala sirény sanitky. A ďalej som už nevnímala nič.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Bill alebo Tom?

Bill.
Tom.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.